Volanie ostrova hriechu

Autor: Katarína Pružinová | 11.5.2012 o 13:17 | (upravené 11.5.2012 o 13:32) Karma článku: 4,27 | Prečítané:  943x

Ibiza, Eivissa, ostrov hriechu, raj zábavy...to je len niekoľko prívlastkov, ktoré však nikdy celkom presne nevystihnú atmosféru tohto miesta. Ibizu totiž treba zažiť a bez urážky alternatívy typu Žrče a spol. jej nesiahajú ani po členky.

Naše zoskupenie v jednom z podnikov na West EndeNaše zoskupenie v jednom z podnikov na West Endeneznámy

Qual e la lingua?” (čo je to za jazyk?) vrieska na mňa hlučný, značne podnapitý Talian, po tom ako drzo nakúkal do môjho mobilu a čítal sms, v ktorej som práve mame oznamovala, že sme konečne pristáli na Ibize. Náš spoj z Milána nízkonákladovou spoločnosťou mal niekoľkohodinové meškanie kvôli problémom s toaletami, čo pre skupinu troch slobodných dievčat cestujúcich samych s kopou ukričaných Talianov, nie je žiadnou prechádzkou ružovou záhradou.

Desať minút po ôsmej večer, vonku príjemných dvadsaťpäť stupňov a ja so sestrou a našou kamarátkou sama v cudzom svete. Márne sa snažím dovolať spolubývajúcej z výšky, ktorá tu pracuje počas leta už niekoľko rokov: „Hmm, však hádam nejako bude!“ pomyslím si, keď nastupujeme do práve prichádzajúceho autobusu. Ten to má namierené do hlavného mesta Ibizy so svojským názvom Ibiza :D Po chvíli však prepadám panike: „Veď my sa vraciame späť na letisko!!!“ Bleskovou rýchlosťou vyštartujem za šoférom a lámavou angličtinou sa ho pýtam, či sme už prešli last stop, vraj nie, a keď tam budeme, tak nám povie, čo náležite predviedol o pár minút potom.

„Konečne sme tu!“ vzdychnem si, keď skladám môj očividne overweight kufor k mojej posteli a vyberám sójové tyčinky – echt slovenský produkt – pre Zuzanu - moju kamošku z výšky. Jej argentínsky priateľ len nechápavo civí a prizerá sa situácii, keď sa po čase stretnú dve pojašené Slovenky.

Sant Anton de Portmany alebo jednoduchšie Sant Antonio je druhým najväčším mestom na ostrove, turistickým cieľom všetkých národností vo veku od 15 do xy rokov, z ktorých prevažujú najmä Angličania. Tí si tu našli svoj druhý letný domov a húfne sem prichádzajú už od roku 1980. Myslím, že práve teraz je potrebné zdôrazniť, že Sant Antonio nie vhodným strediskom na oddych v pokoji, práve naopak, mesto žije dvadsaťštyri hodín sedem dní v týždni a ticho tu aspoň na chvíľu zavládne jedine v zime.

„To čo je????!!!“ vzdycháme všetky tri jednohlasne, keď nás Zuzka prevádza cez West End (áno, názov tejto štvrte je totožný s tou Londýnskou) – ibizký raj  plný podnikov a diskoték. Ani neviem ako mám tieto ulice opísať, asi najvhodnejšie je prevzatie pomenovania songu od Guns´n´Roses Welcome to the jungle (Vitajte v džungli). Tento malý prales sa rozprestiera asi na troch uliciach, obe strany lemujú bary s diskotékami, odkiaľ počuť rytmy všetkých možných štýlov, tie sú popretkávané rýchlymi občerstveniami od výmyslu sveta. Úzke uličky z veľkej časti zaberajú i pracovníci jednotlivých zariadení, ktorí sa húfne snažia privolať zákazníkov práve do ich prevádzky. Popri ľahko oblečených dievčinách – väčšinou anglických turistkách, ktoré očividne neriešia kilá navyše a pokojne si na party dajú bikiny a lá horúca tigrica – opitých alebo nadrogovaných Angličanov či oči vypliešťajúcich turistov z ostatných krajín, sem-tam narazíte na delegáciu z popredných nočných klubov propagujúcich tému aktuálnej noci. Väčšinou ide o sporo odetých striptérov a striptérky zo spomínaných diskoték, ale milé dámy musím podotknúť, že tí chlapi fakt stoja za to – najmä, ak nezmeškáte nejaké  ich vystúpenie naživo.

Na Ibize nie je nahota žiadny problém ani počas dňa. Ten sme sa spolu s mojim izbovým osadenstvom snažili tráviť vždy na inej pláži, teda lepšie povedané zátoke. Vrelo odporúčam Cala Bassu, Cala Conta či Cala Taridu, kde možno natrafíte i na slovenských turistov, nakoľko ide o letovisko ponúkané i našimi cestovnými kanceláriami. Na našu cestu k moru sme sa dopravovali autobusom z centrálnej stanice v St.Antoniu, ku ktorej sme to mali z nášho hostela doslova náskok. Odtiaľ išiel autobus priamo do každej z nich a vystupovali sme vždy na poslednej zástavke – čiže sme sa nikdy nestratili :D

No ale späť k tej nahote. My, skromné Slovenky, čo sme riešili každú krivku nášho tela a hlavne, aby nám náhodou nebolo nič vidieť, sme boli pre ostatné osadenstvo pláže skôr raritou. Na Ibize totiž vrchný diel plaviek skoro neexistuje. Ale na druhej strane  sme si tak mohli poprezerať  implantáty zo všetkých kútov sveta a zhodnotiť, ktorá slečna sa zverila do rúk najlepšieho odborníka....

Asi sa pýtate, prečo sme za morom putovali každý deň, keď sme bývali v prístavnom meste. Odpoveď je jednoduchá. Pláže v St. Antoniu nie sú pekné a sú veľmi špinavé. Veľmi blízko nich je prístav, čo estetike celkového prostredia  taktiež veľmi nepomáha. Nie práve najkrajšou plážou je i Playa d´en Bossa v blízkosti hlavného mesta Ibiza, kde sa taktiež nachádzajú známe podniky, ku ktorým bez pochyby patrí Bora Bora. Tento denný plážový bar a nočná diskotéka je ďalším spomedzi hriešnych miest Ibizy. Nikoho neprekvapuje, keď na ležadlách vo forme pohodlnej plážovej postele popoludní tancujú dievčiny hore bez, opití mládenci na verejnosti bez ostychu sťahujú bermudy a ostatní bez záujmu polihujú rozmýšľajúc, kam budú smerovať ich kroky počas blížiacej sa nočnej žúrky.

„Do you like parties?“ prisadne si k nám na osušku animátor zo Space-u, jedného z najznámejších klubov na ostrove. Súhlasne kývame hlavou a už nám strká do rúk lístky s voľným vstupom, ak prídeme do polnoci. O chvíľu nás zastaví animátor z Amnesie a opakuje sa rovnaký scenár. Spočiatku sme boli k týmto pozvaniam skeptické. Nedokázali sme pochopiť, prečo nám dávajú tikety grátis, keď ceny lístkov do najväčších klubov stoja od 40 do 70 eur v závislosti od popularity a programu, ktorý v daný deň ponúka. Nakoniec sme sa rozhodli túto možnosť vyskúšať.

Privilege, Amnesia, Pacha a Space - to sú zástavky nočného discobusu, ktorý premáva každú hodinu po dvojprúdovej ceste medzi St. Antoniom a Ibizou. Okrem vyššie spomínaných k ním patria aj Eden a Es Paradis, ktoré majú svoje základne v St. Antoniu. Aby ste správne rozumeli, discobus sa ničím nelíši od toho obyčajného, jeho linku zabezpečuje rovnaká spoločnosť ako počas dňa, rozdiel je len v cene a zastavovacích staniach orientujúcich sa v blízkosti spomínaných klubov. Pre verné zobrazenie si predstavte plný autobus už značne nabudených mladých ľudí a španielskeho vodiča v stredných rokoch, ktorý je na podobné avantúry rokmi zvyknutý, jazdí ako blázon, zrazu prudko zabrzdí a z celého hrdla začne kričať názov klubu, pri ktorom sme zastali, potom nastane trma-vrma, vystúpi približne dvadsiatka ľudí a party sa môže začať. Ešte však musia prejsť vstupnou kontrolou – fotoaparáty, mobily a podobné záležitosti sú v niektorých kluboch zakázané, pretože by ste nejakou nešťastnou náhodou ich kreatívne nápady počas noci mohli predať konkurencii. Nám osobne zobrali fotoaparát len raz v Amnesii, mali sme ho zle schovaný. Škoda. Videli sme naživo show Erica Pridza a celkom zadarmo, lístky od týpka z pláže boli naozaj gratis :D

Ibiza je úžasná, nevyspytateľná, pohodová, nádherná a to nehovorím len o diskotékach. Krásne chvíle môžete zažiť i na Formentere. Asi za hodinku plavby loďou zo St. Antonia sa ocitnete takpovediac v Karibiku. Biely piesok a azúrovo čistá voda sa vám veľmi rýchlo dostanú pod kožu . Príjemný večer zas môžete stráviť v legendárnom Cafe del Mar (plážový bar v St.Antoniu), kde na vás okrem tisícky ľudí čaká úchvatný západ slnka a možno i ohňová šou.

Desať dní na ostrove hriechu vo mne zanechalo hlbokú stopu, fotografie z dovolenky som si pol roka prezerala takmer denne, mobil mi vyzváňa len hitmi z tunajších nočných barov a na nástenke v práci mám na čestnom mieste zavesený plagát s príznačným sloganom: I ¦ IBIZA. Čo vám poviem, tento rok tam pravdepodobne idem zas :D

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?